streda, 6. mája 2015

This is how we do.

Caute caute. No tu je druhá várka fotiek. Na intráku, z intráku. Intrákový život je fajn, ale ta kuchyňa, ach. Keby som neni nútená su tolko vyvárať asi by mi to bolo jedno, ale setríme predsa nie? A ano jasne hlavne jeme zdravo. Kedže minulý týždeň som sa náhodou dozvedela, že trpím histamínovou intoleranciou, alergiou na mlieko a sóju. No ale tie histamíny! Veď to neni len tak, viete si teda predstaviť ako som sa zlakla. Ešte keď vám doktor neni ani len schopný podať viac informácií, ako "histamín je všade, musíte skúšať" aha super. Ale povedala som si, že doteraz som nemala skoro žiadne problémy (iba po gumenných medvedíkoch a všetkých sladkostiach), takže nebudeme z toho robit vedu, idem si teda vsugerovať, že som OK, lebo naozaj, keď má človek sledovať každé sústo potravy, je to na zbláznenie. Ja to odmietam. Ach musela som sa postaťovať. Začínam veriť svojej mamine, že žiaden extrém neni dobrý. A týmto ju pozdravujem. Ahoj









nedeľa, 26. apríla 2015

Doma

Ja viem, že to vyzeralo, ako koniec, ale nie. Takže ano jedná sa o znovuzrodenie, ktoré prichádza prvým príspevkom roku 2015 až na konci apríla. Ale chápete, štátnice, knihy, seriály, teraz už aj bakalárka. Je toho dosť, no na fotenie novým analógom si čas viem nájsť. Vždy som nejako túžila mať foťák na film, ale trochu ma odrádzal ten fakt, že mám už dobrú digitálnu zrkadlovku, načo by mi bola ďalšia. Aj fisheye, aj GoPro. Ale jedného dňa som zbadala krásku menom Praktica BX20 na nemenovanom internetovom obchode a nedalo sa neodolať. Bola ako nedotknutá, pán čo mi ju predal je veľký zberateľ foťákov a bolo vidno, že sa o ne stará. Všetko mi povysvetloval. No a stalo sa to... Kúpila som si ju. A teraz sa z nej teším. Síce prvý film bola skôr skúška, ale fotky mi celkom vyšli. Asi zato, že som proste nadaná ha ha ha. Ale nie, musím skúšať dalej, fotenie ma baví.  











sobota, 4. októbra 2014

Berlin calling.


 Nejak som sa odmlcala na blogu, lebo odkedy som doma, moc toho nefotim. Chodim do roboty a v podstate zazivam taky denny stereotyp. No mam este par fotiek v zalohe. Zacnime teda Berlinom.
Berlin sa stal teraz mojou castou dovolenkovou destinaciou, kedze mam odtial priatela. Moja prva navsteva bola mesiac po ukonceni erasmu, este v auguste. Moc som si neplanovala, co chcem vidiet, kedze on je tam ako doma. Ukazal mi miesta, ktore som uz videla aj nevidela. Hned po vystupeni z vlaku na stanici Tiergarten sme zamierili k naozaj zaujimavemu protestantskemu kostolu Kaiser Wilhelm Memorial Church (new one) od egona eiermanna. Kusok odtial zacina slavna Tiergarten, kde budem chciet prist po kazde. Je to vlastne jeden z najvacsich mestskych parkov nemecka, oblubene miesto oddychu pre domacich aj turistiov. Mna velmi oslovila cast okolo jazera, kde bolo par krcmiciek, podavali najlepsieho radlera a cerstve pracliky, ktore ste si mohli vychutnat na terasach pod korunami stromov s vyhladom na lodicky. Okrem toho sme zazreli aj velmi dobre vyzerajucu pizzu. Ale kedze sme mali namierene na veceru do mojej oblubenej restauracie Vapiano, kde si mozete namiesat vsetky mozne druhy cestovin s cim len chcete a robia vybornu pizzu, odporucam salamovu. Najlepsie je pozicat si bicykel, ktory stoji 10e na den. My sme to urobili moj posledny den pobytu, navstivili sme cely distrikt ambasad, kazda jedna ma zaujimavu typicku architekturu. Kusok od nich, stoji krasna brutalisticka stavba Bauhaus archiv od Waltera Gropiusa, ktora v sebe uchovava najkompletnejsiu zbierku o skole bauhaus. No ale samozrejme, ze po tolkom sightseeingu treba ist aj do obchodov. Najviac ma oslovila Fridrichstrasse, kde su tie najsuper obchody. Od tych znamych co mame aj u nas az po tie, co u nas nie su bohuzial ako Weekday, Gina Tricot. Okrem toho v nemecku je velmi lacna DM drogeria. Dalsiou ulicou preplnenou tymi najlepsimi obchodmi je Kurfurstendamm, kde najdete vsetko od American apparel, Brandy Melville, Forever 21, Topshop, Urban outfitters. Co patri este medzi take posh je KaDeWe obchod plny luxusnych znaciek, tak isto na tej istej ulici. Ale vratme sa teda spat k architekture. Medzi miesta, ktore som fakt chcela navstivit bola stavba Marie Elisabeth Lunders Haus ta s tym kruhovym otvorom, po ktorom som mala chut behat, nachadza vo vladnej stvrti na rieke Spree. Tak isto bytovka Unite d´habitation od Le Corbusiera. Stoji na mohutnych noziskach, medzi ktorymi je parkovanie. Riadne to tam smrdi a aj vchody do jednotlivych jadier su dost male a neposobia moc velkolepo, ale aj napriek tomu to ma svoju atmosferu, farebne balkony a v nich ludia, ktory asi absolutne netusia kde byvaju.


















streda, 23. júla 2014

Daj si paštéš.

No to je tak, ked si myslite, ze v primorskych krajinach budete jest len zeleninu a ryby. Opak byva pravdou, ale za tento dakujem. Velmi cisto si pamatam, ako sme nas druhy den v Lisabone, este s Baboc a Dominikou jedli nas prvy pasteis. Boze, ako ten cas leti. Odvtedy bilancia zjedenych listkovych kosickov s kremom stupla. Najlepsie su v hlavnej vyrobi v Beleme. Kde som chodila s kazdou jednou vypravou, co ma prisla navstivit. Tak isto to bolo aj pocas mojho posledneho tyzdna. Kazde susto som si dookola omielala v ustach a predlzovala cas prehltnutia, len aby to gastronomicke nadsenie neskoncilo. Avsak, vzdy ked clovek chce, aby cas spomalil, je zas opak pravdou a uslo to rychlo, ako cely rok. Stale som v smutku a zo socialneho soku sa pomaly spamatavam. Hlavne, od kedy som prisla, som viac menej doma. Ale, uz o 2 tyzdne budem v najkrajsom Berline u najuzasnejsieho muza, ktoreho som naucila pekne fotit, tak mozno ma uvidite aj spredu. Kazdopadne, uzivajte! 
A napiste mi, ci vas vlastne bavi co robim a ako by som to mohla vylepsit. Viem, ze som lajdak, ale necham si poradit! 








streda, 16. júla 2014

LX factory.


Teda aj napriek tomu, ze som uz tyzden doma, stale mi beha po mysli Lisabon, to najuzasnejsie mesto, v ktorom som zila rok a je 100% iste, ze ostane v mojich spomienkach naveky. A tak isto je iste, ze sa tam urcite budem musiet vratit. 
Je to taky socialny sok prist po roku z jedneho sveta do toho druheho, ale celkom rychlo som sa aklimatizovala. Momentalne som stale doma, ale uz od pondelka budem byvat opat v Bratislave, naco sa teda tesim, mam tam viac znamych a viac sa tam toho deje. 
Tieto fotky su z posledneho tyzdna, kedy som mala na navsteve moje velmi dobre kamaratky a tak som cely sightseeing zazila odznova, co bolo na druhej strane velmi fajn. Uzila som si posledne dni teda ako ozajstny turista. V nedelu som ich zaviedla do LX factory, co je vlastne ako bratislavska cvernovka, ale trocha viac vyuzita a hlavne nikto sa ju nesnazi zburat. Nachadza sa tam uzasne knihkupectvo, dizajnove obchodiky, par atelierov a hlavne same skvele kaviarne a restauracie. Ked pojdete do Lisabonu, navstivte toto miesto, hlavne kazdu nedelu je tam market, kde predavaju od roznych vintage veci az po rucne robene vyrobky.