streda, 23. júla 2014

Daj si paštéš.

No to je tak, ked si myslite, ze v primorskych krajinach budete jest len zeleninu a ryby. Opak byva pravdou, ale za tento dakujem. Velmi cisto si pamatam, ako sme nas druhy den v Lisabone, este s Baboc a Dominikou jedli nas prvy pasteis. Boze, ako ten cas leti. Odvtedy bilancia zjedenych listkovych kosickov s kremom stupla. Najlepsie su v hlavnej vyrobi v Beleme. Kde som chodila s kazdou jednou vypravou, co ma prisla navstivit. Tak isto to bolo aj pocas mojho posledneho tyzdna. Kazde susto som si dookola omielala v ustach a predlzovala cas prehltnutia, len aby to gastronomicke nadsenie neskoncilo. Avsak, vzdy ked clovek chce, aby cas spomalil, je zas opak pravdou a uslo to rychlo, ako cely rok. Stale som v smutku a zo socialneho soku sa pomaly spamatavam. Hlavne, od kedy som prisla, som viac menej doma. Ale, uz o 2 tyzdne budem v najkrajsom Berline u najuzasnejsieho muza, ktoreho som naucila pekne fotit, tak mozno ma uvidite aj spredu. Kazdopadne, uzivajte! 
A napiste mi, ci vas vlastne bavi co robim a ako by som to mohla vylepsit. Viem, ze som lajdak, ale necham si poradit! 








streda, 16. júla 2014

LX factory.


Teda aj napriek tomu, ze som uz tyzden doma, stale mi beha po mysli Lisabon, to najuzasnejsie mesto, v ktorom som zila rok a je 100% iste, ze ostane v mojich spomienkach naveky. A tak isto je iste, ze sa tam urcite budem musiet vratit. 
Je to taky socialny sok prist po roku z jedneho sveta do toho druheho, ale celkom rychlo som sa aklimatizovala. Momentalne som stale doma, ale uz od pondelka budem byvat opat v Bratislave, naco sa teda tesim, mam tam viac znamych a viac sa tam toho deje. 
Tieto fotky su z posledneho tyzdna, kedy som mala na navsteve moje velmi dobre kamaratky a tak som cely sightseeing zazila odznova, co bolo na druhej strane velmi fajn. Uzila som si posledne dni teda ako ozajstny turista. V nedelu som ich zaviedla do LX factory, co je vlastne ako bratislavska cvernovka, ale trocha viac vyuzita a hlavne nikto sa ju nesnazi zburat. Nachadza sa tam uzasne knihkupectvo, dizajnove obchodiky, par atelierov a hlavne same skvele kaviarne a restauracie. Ked pojdete do Lisabonu, navstivte toto miesto, hlavne kazdu nedelu je tam market, kde predavaju od roznych vintage veci az po rucne robene vyrobky. 










sobota, 12. júla 2014

Rada fotim.

Dnes som bola fotit kamosku Barboru. Chcela by som sa nejako viac angazovat, cize si robim osobne portfolio a hlavne musim sa zdokonalovat! Ja mam k foteniu vztah uz velmi dlho, mozno tak pred 4 rokmi som dostala zrkadlovku a pred rokom som si kupila ten ospevovany objektiv 50mm f/1,4 a lasku k nemu neviem vysvetlit, je dokonaly. A na to moje fotenie, co ma teda bavi najviac, je aj idealny. Rada fotim ludi, tak idem sa ja skilovat dalej drzte mi palce. 






streda, 9. júla 2014

Back home.


No a je to tu. Po roku som doma a je to neopisatelny pocit, doma je doma. Domov som mala aj tam, ale ten pravy je naozaj len jeden, nech si hovori kazdy co chce. Tento rok bol tym najlepsim v mojom zivote, vela mi to dalo, vela som si uvedomila, ale hlavne som spoznala skvelych ludi a mam tie najkrajsie spomienky, na ktore clovek naozaj nikdy nezabudne. Urcite nelutujem, ze som tam ostala dlhsie, aj napriek tomu, ze som si posunula bakalarku, cize budem studovat o rok viac. Ale osobne si myslim, ze ten rok navyse je len plus. Nikam sa neponahlam. A odporucam kazdemu, skusat co sa da, ci uz erasmus alebo rozne staze. Je to skvela skusenost.
A teraz idem triedit oblecenie, lebo po tom roku, co som niektore alebo aj polovicu veci nenosila, uz asi nemaju vyznam. Takze coskoro budu na OBLEČ KU ! Ak nepoznate, urcite si pozrite, objavuju sa tam naozaj zaujimave vintage kusky.

štvrtok, 26. júna 2014

weekly #6

Par fotiek z poslednych dni. Kto ma followuje na instagrame, uz asi videl. 
Moja zavislost k ovsenym kasam prepukla len nedavno, nikdy som nejako nemala chut to co i len skusit, vzdy mi stacila zemlicka, ale teraz, rano bez kase, je ako rano bez kavy.
No tento pomaranc nebol zrovna najlepsi, bol trocha suchy, ale inak su uplne naj.
 Hm a verim, ze som neni jedina, ktora podlahla trentom bielych topanok, tieto su zo Seaside, portugalsky obchod. Maju fakt kvalitne topanky, hlavne z koze a za dobre ceny. No nekup to.
 Minuly tyzden sme sa odhodlali upiect pravy chlieb z Madeiry. Kedze tu ho nie je mozno dostat, aspon teda o tom neviem. A hovorim vam, ze by sme asi mohli aj predavat. Bol tak chutny. Recept je z muky, sladkych zemiakov a drozdia. My sme pouzili celozrnnu muku, no jediny nadsenec som ja, ale chutil vsetkym hahaa.
 Ooo a spolubyvajuca mala narodeniny. Okrem drobnosti, ktore sme jej kupili, sme vyrobili toto tricko fixkou na textil a bolo. Tesila sa.
A vlastne tento post je asi o mojich zavislostiach. Dalsia moja laska su zosity a tak. Ale vravim "ideas need space" alebo "creators also" a ja som architekt. Najkrajsie! Prvy od nemeckej znacky nuuna a dokonca ma aj obal z koze! Druhy dizajnersky pantone, po ktorom som tuzila uz dlho.

nedeľa, 22. júna 2014

my portfolio.

Napadlo ma, ze vam ukazem projekty, ktore som urobila tu v Lisabone. System je tu uplne odlisny, ale mne omnoho viac vyhovuje. Som tu tak isto v bakalarskom rocniku a cely rok bol naozaj viac konceptualny a tvorivejsi ako v BA. Za rok som spravila 5 projektov, v BA byva 1 za semester, cize 2 za rok. Nechcem tym odsudit BA, naopak si myslim, ze moji slovenski spoluziaci su omnoho snazivejsi a skusaji veci aj bez toho, aby im to niekto podal na tacke. Ale zas ti portugalci maju dobre napady, to treba uznat. Co som ich cely rok sledovala, oni naozaj stale pracuju, akurat, ze im mozno chyba vediet to prezentovat inak, ako su uz nauceni, myslim progres. Robit nieco kazdym portfoliom kvalitnejsie a kvalitnejsie. To je to o co sa snazim ja. 4 roky studia mi dali naozaj vela, ale hlavne tento posledny. My v BA sme zvyknuti prezentovat na par A1 formatoch + A3 portfolia vzdy 2x (pre nas a pre ucitela), cize kazdy sa snazi setrit a ba dokonca niekedy mame dane kolko formatov mozeme mat. Neviem teda ci som si to vsimla len ja, ale mam pocit, ze nas to drzi stale na jednej urovni. Ako som prisla do Lisabonu a videla som, ze teda prezentacie su formou mensej knizky. Bez slov. Clovek musi dat vsetko na papier, aby to pochopil aj ten, co vidi pravu prvykrat. A presne to je asi kamen urazu. Odrazu portfolio musi mat nie 10 stran ale 40 a aj to je malo niekedy. Ked som si pozerala moje predosle projekty, ktore boli vzdy hodnotene velmi dobre, tak som mala pocit ako by len tak spadli z neba. Takze teraz kym mam este cas sa ich snazim dat nejako dokopy hah. Ale hlavne sa snazim tym novym dat TO. Ale je to vyzva veru. Napriklad po celom roku sme tu mali oralne hodnotenie a ucitelia mi povedali, fakt super kritiku, povedali mi veci, co by kazdy rad pocuval, ale tie nikoho neposuvaju dopredu. To co ma posunulo bolo, ze naozaj aj napriek mojim 50 stranovym portfoliam mali pocit, ze viem spravit viac. Ze to naozaj treba vymakat a vysvetlit, aby silny koncept bol neznicitelny. Tak teraz som trocha nabudena haha a mozno premotivovana. Ale mna to bavi a robi stastnou. :) A vas? Mam tu nejakych architektov? Kde studujete a ako sa vam to paci?

    cele portfolio tu http://issuu.com/alexandrakvasnicova/docs/backup_of_projecto

sobota, 21. júna 2014

Algarve

Ako som uz spominala boli sme na 5 dni na juhu Portugalska. Tato cast krajiny sa vola Algarve a vsetci domaci tam chodia kazdorocne na letne dovolenky. A ani sa im necudujem, je tam naozaj krasne. My sme sa rozhodli opat zit kocovnym zivotom a presuvat sa z miesta na miesto. Sli sme od vychodu na zapad. Prvu noc sme stravili v Tavire, tak isto ako vsetky mesta od vychodu po Faro, aj Tavira je oddelena od atlantiku riekou Formosa, cize na jednej strane je tepla voda v lagunach a na druhej studensi ocean. Dalej sme putovali cez Loule, ktore je zname svojim unikatnym sobotnajsim marketom, potom sme sa vybrali do Fara, Faro je v podstate hlavne mesto Algarve. Ma nadherne historicke centrum, cidade velha, ktore je obkolesene obrannym murom. Zvysok dna sme stravili na ostrove Faro. Noc sme stravili v aute a teda nebolo to az take hrozne, ale to umyvanie rano pod plazovou sprchou s namydlenou hlavou, kym na nas pozerali ludia z restiky nebolo najlepsie. Ale zas to prebudenie s vyhladom na ocean a ranajky stali zato. Raz za cas treba aj trocha wild, nie? No a teda po hygienickych zazitkoch sme sa vybrali dalej na zapad cez mesta Quarteira, Albufeira az po Portimao. Na dalsi den Lagos a potom Sagres. V podstate takmer cele dni sme prelezali na plazi, ale tak vlastne kvoli tomu sme tam aj isli. Cize rozpisovat sa o kremovani a kupani je naozaj narocne haha. No a teraz uz len Lisabon. O 16 dni odlietam. To bude sok po roku. Myslite na mna.