štvrtok, 7. júla 2016

Osudy

ZOO nemám rada, ale o tej Pražskej som počula, že je fajn, tak som sa šla pozrieť v akých podmienkach žijú zvieratká. Bolo to tam krásne, hodnotím to ako návštevník, nie ako obyvateľ jednej z klietok. Pocity tých, čo obývajú jednotlivé priestory som "nechtiac" zachytila a myslím, že sú dostatočne pravdivé. 
Pri klietke tigra som sa cítila ako vo filme Harry Poter, všetci mu tam trieskali rukami o sklo ako zmyslozbavení, asi by som sa ani nečudovala, keby zmizne sklo a on nás všetkých zožere, úprimne, byť ním urobím to isté. 
Všetky filmy typu Hľadá sa Dory, Nemo, Madagaskar sú spravené preto, aby sme si uvedomili, že zvieratá majú svoje miesto v prírode, tak isto ani nás nikto náhodne neodchytáva a nedáva do klietok a pritom by mohol, keďže nevyzeráme všetci rovnako. No ale chcela som tým povedať, ze efekt týchto filmov je úplne ale úplne opačný. Najskor si všetci kupovali Nema, teraz Dori. 
Sme my ľudia naozaj tak jednoduchí, že to vačšine nepríde?